Fabian Cancellara – Kráľ časoviek a náročných klasík

Články

zdroj: twitter/Fabian Cancellara

V posledných 15 rokoch patril medzi najvýraznejšie postavy svetového pelotónu. V klasikách a časovkách naháňal strach všetkým súperom. Švajčiar Fabian Cancellara.

Detstvo v talianskej rodine a športový multitalent

Fabian Cancellara sa narodil 18. marca 1981 v malom mestečku Wohlen bei Bern. Obaja rodičia, otec Donato a matka Rosa, sú etnickí Taliani. Ich syn exceloval v detstve vo viacerých športoch. Bol nádejným bežcom na lyžiach a do 13 rokov hrával súťažne futbal. Až v tomto veku objavil čaro cyklistiky, ktorej sa okamžite rozhodol venovať naplno.

„V časovkách bol o hlavu i ramená nad ostatnými,“ hovoril o ňom Yvan Girard – tréner juniorského švajčiarskeho tímu z rokov 1997 – 2005, pod ktorého dohľadom prichádzali Fabianove prvé veľké úspechy. Na MS 1998 i 1999 sa stal v jazde proti chronometru šampiónom, v roku 2000 bol strieborný v kategórii do 23 rokov.

Tieto výsledky na medzinárodnom fóre otvorili Švajčiarovi dvere do profipelotónu. Mal 18 rokov, keď išiel na skúšku do tímu Mapei – Quick Step. Ten mu pred sezónou 2001 ponúkol prvú profesionálnu zmluvu.

Fabian Cancellara v drese Mapei – Quick Step

Úvodné roky, prvý úspech na Tour de France

Medzi ostrieľanými „pardálmi“ to švajčiarsky benjamín nemal jednoduché, ale na menších „etapákoch“ sa vedel presadiť. Už v roku 2001 vyhral celkovú klasifikáciu na Okolo Rodosu, čo o 12 mesiacov neskôr zopakoval. Giorgo Squinzi, tímový šéf, o ňom hovoril ako o novom Miguelovi Induráinovi. Na MS sa blysol deviatym miestom v časovke.

Pred sezónou 2003 posilnil taliansky celok Fassa Bortolo, kde mal okrem iného rozbiehať špurty Talianovi Alessandrovi Petacchimu. Už vtedy dokázal vyhrávať časovky prakticky na všetkých pretekoch, na ktorých sa zúčastnil.

Klasikársku silu demonštroval na Paríž – Roubaix 2004, kde skončil štvrtý. Najväčším úspechom bolo víťazstvo v etape na Grand Tour. V prológu nenašiel Spartakus, ako ho volali, premožiteľa. Na vrcholných podujatiach však ešte dlhšie časovky neboli jeho doménou. Na olympiáde v Aténach bol desiaty, na MS vo Verone ôsmy. Dočkal sa na MS 2005 v Madride, kde získal v jazde proti chronometru bronz.

Fabian Cancellara v roku 2005

Prelomová sezóna a pokračujúca dominancia

Rok 2006 definitívne katapultoval švajčiarskeho cyklistu medzi elitu. Na jar dobyl Paríž – Roubaix, čo sa mu podarilo ako prvému Švajčiarovi od Heiriho Sutera v edícii 1923! Rozhodujúci útok podnikol 15 km pred cieľom na pavé úseku Carrefour de l’Arbre. Z MS v Salzburgu si odviezol časovkárske zlato.

Paríž – Roubaix 2006 (posledných 100 km)

Vždy odhodlaný, vždy bojovný a vždy svedomito trénujúci Cancellara po prvých veľkých víťazstvách nepoľavil. Práve naopak. Na Tour de France 2007 ovládol dve etapy a sedem etáp jazdil v žltom drese lídra pretekov. V Stuttgarte obhájil v septembri titul majstra sveta!

Azda životný bol v jeho podaní rok 2008. Vyhral svoju druhú monumentálnu klasiku – Miláno – San Remo. Na Tirreno – Adriatico sa stal trochu prekvapivo celkovým víťazom a ďalší sen si splnil na olympiáde v Pekingu. Získal zlato v časovke a bronz v pretekoch s hromadným štartom (neskôr po dokázaní dopingu Taliana Davideho Rebellina zmenený na striebro), čo mu vynieslo dokonca honor švajčiarskeho športovca roka.

Dojazd Miláno – San Remo 2008:

Domáca rozprávka, časovky, klasiky

Fabian bol už v 27 rokoch bez debaty legendou, no chcel viac. Nečudo, veď bol v najlepšom cyklistickom veku. A čo si zaumienil, to do bodky napĺňal bez toho, aby prišla v niektorej fáze jeho kariéry výraznejšia strata formy. V roku 2009 si splnil hneď dva domáce sny. Vyhral celkovo Okolo Švajčiarska a získal tretie časovkárske zlato na MS. Tie sa konali vo švajčiarskom Mendrisiu.

V sezóne 2010 zaknihoval monumentálne double. Ovládol Okolo Flámska a po druhý raz v kariére aj „peklo severu“ – Paríž – Roubaix. V Melbourne získal svoj posledný časovkársky titul majstra sveta, čo bol vtedy rekord. Dnes sa oň delí s Nemcom Tonym Martinom.

Dovtedy bezúhonná hviezda sa však nevyhla ani prvému tieňu pochybností. Bývalý taliansky cyklista Davide Cassani Cancellaru obvinil, že si pri víťazstvách na klasikách pomáhal motorčekom pripojeným k bicyklu. Žiadne vyšetrovanie sa ale nekonalo a Cancellara kontroval, že by musel byť hlúpy, aby podstúpil také riziko.

Iný názor prezentoval po rokoch Belgičan Tom Boonen, vtedy druhý na Okolo Flámska. Na otázku, či má pochybnosti o férovom priebehu pretekov, odvetil: „Áno. Nie je však na mne, aby som o tom hovoril. Skončil som druhý a druhý nie je ten, kto má povedať, že niečo nie je v poriadku. Je ťažké niečo dokázať, lebo nemáme ten bicykel. Už je neskoro.“

Spochybňovaný víťazný atak na Flámsku 2010:

Zranenie a návrat na vrchol

V roku 2011 Spartakus prekvapivo nič veľké nevyhral, hoci bol viackrát blízko. Skončil druhý na Miláno – San Remo, tretí v časovke na MS v Kodani a štvrtý v pretekoch s hromadným štartom, čo bol jeho najnádejnejší útok na medailu mimo časovky.

Na Miláno – San Remo 2012 skončil opäť kúsok pod piedestálom a jeden z najčernejších cyklistických dní prežil na Okolo Flámska. Počas občerstvovania nešťastne kolidoval s bidonom a dolámal si kľúčnu kosť. Vrátil sa v lete, na TdF vyhral prológ a prekonal zaujímavý rekord. Stal sa borcom s najväčším počtom dní strávených v žltom drese bez celkového víťazstva.

Pred sezónou 2013 si nechal Fabian operovať kľúčnu kosť, čo sa ukázalo ako správny krok. Vrátil sa vo veľkom štýle. Opäť sa mu podarilo veľkolepé jarné double. Dobyl Flámsko i Paríž – Roubaix. Na „pekle severu“ to bolo jeho tretí a posledný triumf. Viac, štyri, majú na konte iba Belgičania Tom Boonen a Roger De Vlaeminck. Na MS v Toskánsku získal neuveriteľnú siedmu medailu v časovke – tretiu bronzovú. Rovnaký počet cenných kovov má len Tony Martin.

Fabian Cancellara na Paríž – Roubaix 2013

Na Okolo Flámska 2014 opäť písal históriu. Zaknihoval tretie víťazstvo, čo dokázal ako iba šiesty borec histórie. So siedmimi dobytými monumentmi je na delenom siedmom mieste. Po skvelej jari jeho hviezda tak trochu hasla a do konca roka už nič veľké nevyhral.

Dôležité momenty posledných kilometrov Okolo Flámska 2014:

„Je to o inštinkte. Zaútočiť na konkrétnom kilometri len preto, že to ráno niekto povedal, sa nedá. Moje úspechy boli dosiahnuté inštinktívne,“ opisuje svoj kľúč k tomu, ako sa stal jedným z najlepších klasikárov histórie.

Zdravotné problémy a posledné povstanie

Rok 2015 je rozhodne najhorším v cyklistickom životopise Švajčiara. Na E3 Harelbeke si pri páde poškodil dva stavce, a hoci sa zotavil rýchlo, na Tour de France si pri páde obnovil zranenie. Do konca roka sa už nebol schopný dostať do top formy.

Do olympijskej sezóny 2016 išiel s vedomím, že je jeho posledná. Aj v 35 rokoch a po období plnom zdravotných lapálií sa prezentoval vo výbornej forme. Tretíkrát zvíťazil na Strade Bianche, kde na jeho počesť dokonca pomenovali jeden z nespevnených šotolinových úsekov. Na Okolo Flámska útočil na bezprecedentný štvrtý vavrín, no náš Peter Sagan bol proti.

Po klasikárskej jari sa rozhodol švajčiarsky fenomén sústrediť svoju pozornosť na olympijské hry v Riu de Janeiro. Hoci bolo na štarte mnoho skvelých, vtedy vari aj lepších časovkárov ako on, jazdu proti chronometru napokon zvládol Cancellara najlepšie a na sklonku kariéry sa dočkal druhej zlatej medaily spod „piatich kruhov“. Obľúbený šport definitívne opustil v októbri po kritériu v Japonsku.

Krátky zostrih časovky v Riu 2016:

„Cítim sa skvele. To, čo sa stalo v Riu, bolo výnimočné. Začína sa nový život. Aj po týchto pár mesiacoch od Ria mám stále zmiešané pocity, som ohromený, prekvapený, šťastný, hrdý,“ vravel, keď sa v októbri lúčil.

Súkromný život

Fabian Cancellara žil už počas kariéry usporiadaným rodinným životom, a tak po jej konci rozhodne netrpel pocitom samoty či nedostatkom aktivít. V roku 2006 sa oženil so svojou láskou Stefanie, s ktorou má dcéry Giulianu a Elinu. Vo voľnom čase sa venuje okrem rodiny aj adrenalínovej zábavke – snoubordingu.

O svojej kariére hovorí: „Je veľa otázok, čo bolo mojím vrcholom. Problém je, že som dosiahol toľko víťazstiev. Všetky som dosiahol inak, takže sú všetky výnimočné. Žiadne nezapadlo prachom, emócie nikdy nezmiznú.“

Zdieľaj článok:

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.