Od zeleného pásika k ikone. História žltého dresu píše storočnicu

Tour de France

zdroj: twitter.com/cyclist

Zdieľaj článok:

Futbal má Zlatú Niké, hokej Stanley Cup. Každý šport si vybudoval istý kult jednej ceny a v cyklistike je to žltý dres – ocenenie pre víťaza Tour de France, najslávnejších pretekov vôbec. 106 rokov od prvého štartu Tour sa oslavuje storočie žltého ocenenia.

Le Tour vznikla ako šanca na záchranu, najprv bol zelený pásik

Preteky ako také začali písať svoju históriu v roku 1903. 1. júla 60 mužov vyrazilo z predmestia Paríža, aby pretekali po obvode celého Francúzska. Závod vznikol ako možnosť prezentácie novín L’Auto, ktoré, na rozdiel od iných denníkov, ešte cyklistické preteky nemali. Medzi konkurenčným periodikom Le Vélo to vrelo aj kvôli vtedajšej spoločenskej situácii vo Francúzsku. Šéfredaktor a cyklista Henri Desgrange pristúpil na návrh mladého novinára Géo Lefèvrea, ktorý prišiel s myšlienkou usporiadať cyklistické preteky. Desgrange sa stal riaditeľom pretekov.

Garin najrýchlejší počas 20 dní. zdroj: twitter.com/thechronicleapp

V prvom ročníku sa plánovalo iba päť etáp o celkovej dĺžke 2428 km. Po Desgrangeho premyslení a podpore cyklistov sa to rozložilo na devätnásť dní s rovnakou dĺžkou. Francúz upravil aj finančné podmienky a na štart sa postavilo štyrikrát viac pretekárov, ako pôvodne malo. Pelotón pozostával zo 60 jazdcov. Prvým víťazom sa po zatiaľ neprebádanom cyklistickom dobrodružstve stal domáci Maurice Garin.

Priebežný líder bol v pelotóne označený zeleným pásikom na ramene.

Prvý žltý dres už o šesť rokov skôr?

Aj keď oficiálna história La Grande boucle hovorí, že žltý dres vznikol v roku 1919, aj v tomto príbehu sa nachádzajú isté nezrovnalosti. Hovorí sa, že prvý žltý trikot mal na sebe Philippe Thys už v roku 1913. Belgičan vyhral Tour v rokoch 1913, 1914 a 1920.

Svoju verziu vzniku maillot jaune prerozprával o štyridsať rokov neskôr. Tvrdil, že riaditeľ pretekov Desgrange mu povedal, aby počas jazdy nosil výraznú farbu a dokázal ho tak oddeliť od iných pretekárov. Thys mu vysvetlil, že nechce byť úplne nápadný. Jeho tímový manažér mu ale sústavne v ďalších etapách dohováral, aby si obliekol viditeľnejšie oblečenie.

Thys(vpravo). zdroj: twitter.com/davidguenel

Thys tak údajne zašiel do najbližšieho cyklistického obchodu a kúpil si to, čo sa malo stať žltým dresom pre lídra pretekov.

Nanešťastie, tento výklad počiatku víťazného suveníru ale nie je overený. O rok sa v Európe začala Prvá svetová vojna, v ktorej podľahli skoro všetci súťažiaci zo sezóny 1913. Takmer nikto tak Thysov príbeh nepotvrdil a všeobecne je neplatný.

zdroj: twitter.com/davidguenel

Skutočná história od roku 1919

Čo však skutočne vieme, je fakt, že počiatok dresu sa datuje od roku 1919, prvej povojnovej verzii Tour de France. Tento variant nie je tak sporný, ako ten predošlý.

Žltá farba bola vybraná tak, aby sedela s podkladom novín L’Auto. Iné zdroje hovoria, že Desgrange potreboval 15 dresov rovnakého zafarbenia. Toľko kusov našiel iba v jedinej farbe – žltej. Tá nebola v tej dobre obľúbenou možnosťou cyklistov. Týmto sa však stala absolútnou ikonou cyklistiky.

Christophe. zdroj: twitter.com/davidguenel

Prvým nositeľom žltého trička sa stal Eugène Christophe počas Tour v roku 1919.

Christophe o vzniku dresu:

„Tak skoro po vojne nebol cyklistický priemysel vôbec aktívny a jediným sponzorom materiálu pre všetkých bol La Sportive. Medzi ich dresmi bol iba malý rozdiel. Jedného dňa, v etape z Les Sables d’Ollone do Bayonne dlhej 482 km Monsieur Baugé, funkcionár, upozornil Henri Desgrangeho, že je ťažké rozoznať jednotlivých jazdcov a pre verejnosť to musí byť nemožné. Nemal by líder pretekov nosiť špeciálny dres?“

Nešťastný kanárik

Diváci sa mu však kvôli jeho vzhľadu a farbe na bicykli posmievali. Ten s tým nebol veľmi spokojný, keďže kvôli farbe sa mu ušla prezývka „kanárik“.

Christopha nepostihlo so žltým dresom šťastie. V predposlednej etape z mesta Méty do Dunkerku viedol celkovú klasifikáciu s polhodinovým náskokom. Na sekcii s dlažobnými kockami vo Valenciennes sa mu na bicykli zlomila vidlica. Najbližšie kováčstvo sa nachádzalo kilometer od neho. Počas opráv však stratil viac ako dve a pol hodiny a so žltým dresom sa mohol rozlúčiť. Celkovo sa v tejto edícii umiestnil na treťom mieste. Opravenú vidlicu si zobral domov a uchovával ju v pivnici.

Dobová ilustrácia o Christophovi. zdroj: twitter.com/amantes_cycling

Prvým celkovým víťazom so žltým dresom sa stal Firmin Lambot z Belgicka.

A tak sa začal cesta predmetu, o ktorom snívala väčšina cyklistov. Žltý dres sa stal ikonou aj za hranicami cyklistiky. Je symbolom športu ako takého. Jeden jazdec však nebol s dresom úplne spokojný.

Odmietol žltý dres

zdroj: twitter.com/cyclist

Počas všetkých edícií až do roku 1948 malo líderské ošatenie rovnaký dizajn. Na prednej strane boli prišité iniciálky Henriho Desgrangeho. Po celých 36 ročníkov pretekov bol dres vyrábaný z vlny. Držitelia sa na neho mohli pripnúť meno tímu.

Ale na scénu prišiel nový výrobca – spoločnosť Sofil. Tá sa venovala vývoju syntetických materiálov a svoj pokrok chcela ukázať na mimoriadne prestížnej športovej udalosti. Do dresu zahrnuli aj svoje umelé vlákna.

Bobet v žltom. zdroj: twitter.com/davidguenel

To sa ale už hneď nepáčilo víťazovi šiestej etapy, ktorým bol Francúz Louison Bobet. Ten sa mal vďaka svojmu úspechu obliecť do najslávnejšieho cyklistického symbolu. On to však odmietal, keďže bol tvrdým zástancom prírodných materiálov a myslel si, že vlnené vlákna nič nenahradí. Dres odmietol. Firma mu tak musela cez noc ušiť nový, špeciálny dres.

Vtedajšiu edíciu vyhral legendárny Talian Gino Bartali. Ten zopakoval svoj úspech starý desať rokov.

Súčasnosť a štatistiky

V dnešnej dobe sa žltý dres s logom tímu upravuje cez noc, aby splnil všetky štandardy a neznevýhodnil vedúceho pretekára. Od roku 1987 je jeho hlavným sponzorom Crédit lyonnais. Táto banka a poisťovňa sa neskôr premenovala na LCL, ktorej logo uvidíme aj na 106. ročníku Tour de France. Oficiálnym výrobcom je domáca firma Le Coq Sportif.

Celkovo sa na Tour od počiatku pretekov vykonalo 2142 etáp. Počas nich sa však rozdalo až 2145 žltých tričiek. V rokoch 1914, 1929 a 1931 sa totiž kvôli vtedajším technológiám nevedelo pri niektorých etapách rozhodnúť konečné poradie a niektorí jazdci na čele dostali rovnaký čas, čiže zdieľali líderskú pozíciu. Celkovo malo česť nosiť maillot jaune 286 rôznych pretekárov.

zdroj: twitter.com/CDCHistory

Na čele štatistiky v počte nosených žltých dresov nesmie byť nik iný, ako legendárny Eddy Merckx s počtom 96. Ďalšia legenda Bernard Hinault nosila dres počas 75 dní. Miguel Indurain ho mal na sebe 60-krát. Z aktívnych jazdcov je na tom najlepšie Chris Froome, ktorý s 59 dresmi sedí na štvrtej priečke historického rebríčka.

zdroj: twitter.com/SuperSportTV

Peter Sagan je na zdieľanom 118. mieste s počtom 4 dní.

Najviac sa dres menil počas pretekov v rokoch 1958 a 1987, kedy ich malo až osem jazdcov. Jediný muž nosil žltý dres v sezónach 1924, 1928 a 1935.

Zdroje: lecol.cc, wikipedia.org

Zdieľaj článok:

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.