Ružový chlapec z hôr pobláznil Ekvádor. Kto je Richard Carapaz, famózny víťaz Gira?

Články

zdroj: twitter.com/giroditalia

Zdieľaj článok:

Richard Carapaz (MOV) sa stal fantastickým víťazom pretekov Giro d’Italia. Prvá Grand Tour sezóny mala pred štartom mnohých favoritov na víťazstvo. No len minimum ľudí, ak vôbec niekto, si tiplo tohto mladého Ekvádorčana. Jeho veľkolepé trojtýždňové predstavenie je celému cyklistickému svetu známe, je známy aj jeho príbeh?

Domov v oblakoch

Nie je novinkou, že jazdci z Južnej Ameriky majú predpoklady stať sa skvelými vrchármi. Kolumbijčania tejto disciplíne kraľujú, no 16-miliónový Ekvádor dlhšie čakal na svojho hrdinu. Stal sa ním Richard Antonio Carapaz Montenegro, ktorý sa narodil 29. mája 1993 v meste El Carmelo ležiacom v bezprostrednej blízkosti s kolumbijskými hranicami v severnom regióne Tulcán. Táto oblasť leží v strede pohoria Andy v nadmorskej výške 2 980 m. n. m. Nižší tlak, redší vzduch, zlepšená schopnosť tvorenia červených krviniek spôsobené výškovými metrami dali držiteľovi dresu vrodené predpoklady na úspech na dlhých priesmykoch a stúpaniach v Alpách. Pre porovnanie, Vincenzo Nibali sa narodil v Messine, iba tri metre nad úrovňou mora.

zdroj: twitter.com/DarwinF44319999

Kolumbijský recept na úspech

Ekvádor nie je cyklistickou veľmocou, tímy a infraštrkutúra sú v porovnaní so susednou Kolumbiou iba slabým odvarom. Svedčí o tom fakt, že vo World Tour jazdia z Ekvádorčanov ešte Jhonatan Narvaéz (INS) a Jonathan Caicedo (EFD), čo je rovnaký počet, aký má Slovensko. Kolumbia má až 19-členné zastúpenie, pričom veľakrát ide o lídrov svojich tímov.

Mala futbalová krajina núti svojich potenciálnych cyklistov trénovať za hranicami. To bol prípad Carapaza. Síce najprv jazdil za domáci amatérsky tím Panavial-Courage Carchense, ale väčšinu sezóny odjazdil v Kolumbii.

zdroj: twitter.com/marcoipuerto

Prvé úspechy prišli na ekvádorskom závode Vuelta del Retorno a neskôr na Panamerickom šampionáte v Mexiku v roku 2013. Tam zvíťazil v pretekoch s hromadným štartom v kategórii do 23 rokov. V Európe zatiaľ nebol na výslní, Tour des Pays de Savoie patrila k prvým previerkam mimo Ameriku. Tam bojoval s teraz známymi menami ako Pierre Latour, Adam Yates alebo Alexis Gougeard. Po hluchých mesiacoch sa v sezóne 2015 dočkal prvenstva na juniorskej verzii Okolo Kolumbie. Doposiaľ je jediným víťazom, ktorý nepochádza z hostiteľskej krajiny v 50-ročnej histórii pretekov. Išlo o cenný skalp, keďže na tomto podniku súperili najväčšie talenty Latinskej Ameriky. Pre tie sú tieto preteky najdôležitejším podujatím mladíckej kariéry.

Aj napriek mladému veku a náročnej práci je Carapaz ženatý. S manželkou Taniou majú dve deti Richarda Santiaga a Aimy Sofíu, ktoré majú 2 a 5 rokov.

zdroj: twitter.com/marcoipuerto

Cesta k profesionálom

Jeho kvalitné vrchárske vlohy neostali nepovšimnuté a Eusebio Unzué – tímový manažér Movistaru – mu v roku 2016 ponúkol miesto v zostave ako tréningový jazdec. Do tejto pozície sa dostal po pol roku v celku Strongman-Campagnolo Wilier. Po tom, čo sa ako 23-ročný nováčik usadil v tíme Movistar, povedal:

„Skutočne sa v tomto tíme cítim ako doma. V novej sezóne neboli na mňa kladené veľké nároky. Skúsime zistiť, kde je moje miesto v tíme počas samotnej sezóny.
Čo by bol najväčším snom ako profesionál? Jazdiť na jednej z Grand Tour.“

zdroj: twitter.com/msilvaazul

Možno až prekvapivo si vytýčil jasný sen. Nebol ním však triumf na Tour de France, ako je zvyčajné pri nádejných vrchároch, ale talianska Corsa Rosa. Je až neuveriteľné, že po vyše dvoch rokoch sa mu tento sen splnil.

„Moj skutočný sen? Vyhrať Giro d’Italia.“

Po testovacích pretekoch mu tím ponúkol profesionálny kontrakt a kariéra vo World Tour mohla začať. Kto vie, ale sympatie manažmentu si získal na pretekoch v Taliansku, ktoré sa mu neskôr stalo pôdou pre prvú Grand Tour. Vysoko v mladíckej klasifikácii sa držal na Okolo Toskánska, odhodlanie bojovať ukazoval na sérii jesenných talianskych klasík – Coppa Sabatini, Giro dell’Emilia, Gran Premio Bruno Beghelli, Tre Valli Varesine a Giro Del Piemonte z kategórie 1.HC.

zdroj: twitter.com/ColCiclismo

Medzi elitou

Po zoznamovaní sa s plným kalendárom na portugalských etapákoch zo začiatku sezóny 2017 mal Carapaz premiéru na World Tour podniku na Strade Bianche. Tam skončil mimo prvej päťdesiatky, no výkrik do sveta spravil na menšej jednodňovke, ako inak, v Taliansku. Polo-klasika GP Industria & Artigianato videla súboj kvalitnej trojice v podobe kolumbijskej superstar Rigoberta Urána, víťaza Adama Yatesa a neznámeho Richarda Carapaza, ktorý skončil druhý. Víťazstvá mu unikli na Vuelta Ciclista Comunidad de Madrid či Vuelta a Castilla y Leon. V celkovej klasifikácii na Route du Sud zaostal sa Silvanom Dillierom iba o jednu sekundu. Odmenou bol biely dres pre najlepšieho mladého jazdca. Kvalitné a veľmi vyrovnané výkony počas roka mu zaistili vstupenka na jeho prvú Grand Tour v živote – španielsku Vueltu. Tam plnil rolu domestika. Na brutálnom stúpaní Alto de L’Angliru skončil 11. v spoločnosti Woodsa, Bardeta alebo Nieveho. Išlo o mimoriadne dobrý výsledok.

zdroj: twitter.com/CiclismoInter

Vo výborne rozjazdenej kariére naplno pokračoval v roku 2018, ktorá sa pre neho stala prelomovou. Skvelú formu potvrdil na Vuelta Asturias Julio Alvarez Mendo, kde vyhral celkové poradie a jednu etapu – prvé profesionálne víťazstvá v kariére. Naplno sa priblížil k snu o Giro d’Italia. Na talianskej ružovej slávnosti sa radoval zo skutočne prvého významného úspechu. V ôsmej etape končiacej na stúpaní Montevergine zvíťazil po silnom nástupe zo skupiny favoritov. To všetko stihol v bielom drese pre najlepšieho mladého jazdca. 101. ročník Gira ukončil na výbornej štvrtej priečke, v horách sa sústredil na súboj s Miguelom Ángelom Lópezom (AST) o biely dres. Na ten nesiahol po manku 47 sekúnd. Pravidelne sa však nachádzal v selekciách najlepších vrchárov.

Vuelta 2018 uvidela Ekvádorčana v pozícii super-domestika. Na náročných kopcoch La Covatilla, Les Praeres a Lagos de Covadonga pomáhal Alejandrovi Valverdemu (MOV) a Nairovi Quintanovi (MOV) k neúspešnej hre o pódium.

zdroj: twitter.com/giroditalia

Giro d’Italia 2019

Sezónu začal pokojne. „Tréningové kilometre“ nabral v Argentíne alebo Kolumbii. Výrazný nebol ani na Tirreno – Adriatico a Okolo Katalánska. Obhájil titul na Vuelta Asturias Julio Alvarez Mendo a s očakávaním sa vybral na Giro d’Italia. 26-ročný cyklista však bol iba druhou možnosťou na celkové poradie. Lídrom mal byť Mikel Landa (MOV). Ten sa predstavil na Gire tiež vo veľmi silnej forme, no strácal v časovke a v nervóznych etapách prvého týždňa. Svoju spoločnú silu ale Movistar dokonale využil.

zdroj: twitter.com/guerrerosanti7

Carapaz využil chaotický dojazd štvrtej etapy vo Frascati a dynamickým útokom na výbušnom kopci porazil favorizovaného Caleba Ewana (LTS). Následne sa vyhýbal problémom v celkovej klasifikácii a držal sa v približne minútovom odstupe od Primoža Rogliča (TJB). Na Slovinca stratil v časovke 1:55, čo bol pomerne dobrý výsledok. Zatiaľ čo Roglič Nibalim hrali (teraz už nepodstatné) taktické hry, Carapaz v 13. etape vyrazil z ich skupiny a podobne ako Landa nahnal potrebný čas. Nikto si ho ešte nevšímal, veď bol len „dvojkou“ tímu. Jednoducho bol podcenený. Takého istého prístupu sa mu dostalo aj v nasledujúcej etape pod Mont Blancom. V nej zaútočil na predposlednom kopci a po zjazde si vypracoval odstup 1:54 od Nibaliho Rogliča. Tu nešlo iba o podcenenie, jeho ofenzíva mala naozaj silné parametre, čo potvrdil aj Nibali.

„Každý hovorí, že sme nechali Carapaza na Courmayeuri ísť. Ale on zasadil protiútok po tom, čo sme my silno útočili. Dokázal sa udržať aj po tom, čo som ja viedol prvú časť klesania a Roglič zas druhú. Carapaz mal pri sebe efekt prekvapenia. Koľko ľudí si myslelo, že by si udržal ružový dres?“ povedal Nibali.

Dostal sa do ružového dresu a na prekvapenie veľkých favoritov ho aj udržal. V kľúčových etapách číslo 15, 16 a 20 sa pohodlne držal Nibaliho, chytal jeho nástupy a nedal mu priestor na vytvorenie odstupu. Obetavo pracoval aj jeho Španielsky co-leader Landa. Ten opäť musel plniť rolu super-domestika. V nej patrí po pôsobení v Astane alebo Team Sky k najlepším na svete, no určite chce byť samostatným lídrom. Tentokrát mu to stačilo iba na vydreté štvrté miesto, musel sa skloniť pred silou, kvalitou a vyspelosťou Carapaza. Napokon Ekvádorčan mu nezištnou prácou ponúkol šancu na etapový triumf v 20. dni, no Landa to po pozične zle prejdenej zákrute nepremenil.

zdroj: twitter.com/giroditalia

Richard Carapaz sa stal víťazom Giro d’Italia a iba potvrdil fakt, že v cyklistike je všetko možné. Veď kto by ho pred 11. májom tipoval na celkového víťaza?

Ekvádor na nohách

To, čo zažíva Slovensko počas hokejového šampionátu či Tour de France s Petrom Saganom, teraz vládne v Ekvádore. A ešte o niečo intenzívnejšie. Veď ide o najväčší športový úspech krajiny od triumfu Gómeza na tenisovom turnaji Roland Garros. Krajina pri Tichom oceáne sa rozhodla na národnej úrovni podporiť svojho hrdinu. Prezident Ekvádoru Lenin Moreno verejne povzbudzoval svojich občanov, aby fandili Richardovi. Verejnoprávna televízia dokonca na vyzvanie prezidenta urýchlene zaobstarala vysielacie práva a každý obyvateľ tak mohol sledovať záverečné etapy zadarmo. Túto službu ponúkli rovno dve televízne stanice.

Po krajine sa organizovali spoločné sledovania časovky. Po veľkých bežeckých pretekoch sa na olympiskom štadióne Atahualpa v hlavnom meste Quito premietala posledná etapa pretekov. V takmer domovskom meste Tulcán sa miestny primátor rozhodol nainštalovať obrazovky „všade, kde sa to len dá“. Po Carapazovi je už dávnejšie v danom meste pomenovaná škola pre cyklistov a Ekvádor sa tak môže zaradiť na mapu cyklistického sveta oveľa výraznejšie a s väčším počtom cyklistov. Už teraz sa niekoľko nádejí nachádza v tréningovom programe Movistaru. Pre Slovákov je strhnúť sa výnimočným cyklistom vec známa, no v malej americkej krajine to vyzdvihli na novú úroveň.

Zdieľaj článok:

Mohlo by vás zaujímať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.