Pomalá a nudná, v závere vyvrcholí v najdramatickejších minútach sezóny. Taká je prvá monumentálna klasika roka Miláno – San Remo 2021, pripomínajúca crescendo v hudbe. Mathieu van der Poel, Wout van Aert a Julian Alaphilippe sú favoritmi, ale dokážu ich prekvapiť šprintéri, odvážlivci či Philippe Gilbert? Na pretekoch štartuje aj Peter Sagan.
Väčšina otázok bude zodpovedaná v sobotu 20. marca poobede na slávnej ulici Via Roma.
Predošlí víťazi Miláno – San Remo:
2020 Wout van Aert
2019 Julian Alaphilippe
2018 Vincenzo Nibali
2017 Michal Kwiatkowski
2016 Arnaud Démare
2015 John Degenkolb
2014 Alexander Kristoff
2013 Gerald Ciolek
2012 Simon Gerrans
Vlani Wout van Aert dostihol Juliana Alaphilippa na zjazde z Poggia. Na cieľovej rovinke vyhral šprintérsky súboj a bral svoj prvý monument v kariére.
História Miláno – San Remo
V apríli 1906 sa konali prvé dvoj-etapové amatérske preteky medzi Milánom a 50-tisícovým mestom San Remom. Organizátor Tullo Morgagni po úspechu ďalšieho monumentu Okolo Lombardie navrhol jednodňovku, a tak sa v roku 1907 zrodila klasika. Organizácia opäť stála – ako pri väčšine talianskych pretekoch – na novinách La Gazzetta dello Sport. Prvý ročník bol poznačený veľmi chladným počasím a vyhral ho Lucien Petit-Breton na trase dlhej 286 km, čo je dokonca kratšia dĺžka ako tá dnešná. V roku 1909 bol prvým talianskym víťazom Luigi Ganna.
V roku 1910 sa La Primavera (prezývka, z taliančiny „jar“) konala ešte v horších podmienkach a tak získala status veľkých pretekov. Eugène Christophe – prvý nositeľ žltého dresu z Tour de France – sa vtedy radoval, aj keď si myslel, že prešiel zlú trasu. Domáci Costante Girardengo tu v dvadsiatych rokoch vyhral šesťkrát, Preteky v neskorších rokoch videli fantastické súboje Guerrea s Bindom, Coppiho s Bartalim. V talianskej mediálnej verejnosti si vyslúžili prezývku La Classicissima – najväčšia z klasík. V roku 1949 sa prvýkrát finišovalo na slávnom bulvári Via Roma v San Reme.
V roku 1961 sa pred cieľ pridalo ikonické stúpanie Poggio, aby sa preteky stali ťažšími a vhodnejšie pre domácich favoritov. To Talianom nevyšlo. Krátke, nenáročné, no po 300 km obtiažne stúpanie sa stalo pôdou pre rekordných sedem víťazstiev Eddyho Merckxa. To patrí ku „Kanibolvým” najväčším záznamom, ku ktorému sa priblížil len šprintér Erik Zabel. Nemec má na konte štyri víťazstvá a dve pódiá. Tituly tu počas histórie brali aj mená ako De Vlaeminck, Kelly, Gimondi, Moser alebo Cipollini. Z novodobých hrdinov sú na listine víťazov Nibali, Cavendish, Cancellara alebo Kwiatkowski.
Program Miláno – San Remo 2021
18. októbra 2020
- Ročník: 112. (od roku 1907)
- Prezývka: La Primavera, La Classicissima
- Dĺžka: 299 km (2011 nastúpaných výškových metrov)
- Štart: 9:40 v Miláne
- Predpokladaný dojazd: 16:50 – 17:25 v San Reme
- >>> Štartovú listinu nájdete na tomto odkazke TU
Vysielanie v TV, live prenos Miláno – San Remo 2021
- Eurosport 1 od 14:25 do 17:15
- Eurosport Player od 9:30 do 17:15
Trasa Miláno – San Remo 2021
S bežným dátumom, malou zmenou trasy, ale rovnakým legendárnym nádychom. Po štarte z milánskeho námestia Piazza Castello sa jazdci vydajú na 299-kilometrové väčšinou rovinaté dobrodružstvo v regióne Piedmont, aby skončili pri Ligúrskom mori v Sanreme. Ide o najdlhšie preteky cyklistického kalendára.
V strede etapy sa nepôjde na stúpanie Passo del Turchino kvôli zosuvom pôdy, ale na podobné Colle di Giovo. Po ňom zostáva do cieľa 127 km a dostávame sa na pobrežie. Popri ňom sa pelotón dostane na klasickú trasu, ktorej monotónnu panorámu narušia Tre Capi – tri krátke stúpania Capo Mele, Capo Cervo a Capo Berta. Pelotón sa už zlúči s únikom dňa, prejde cez mestá Imperia a San Lorenzo al Mare, aby sa dostal na hlavný bod programu.
Nasleduje kombinácia, ktorá sa pridala v posledných dekádach – Cipressa (1982) a Poggio di Sanremo (1961).
Stúpanie Cipressa je ťažšie, má 5,6 km o priemere 4,1%. Nasleduje technický zjazd. 9 km pred cieľom prichádza nenápadný kopec Poggio di Sanremo. Papierovo s 3,7 km a 4% a maximami okolo 8% nie je vôbec ťažkým stúpaním. No to jazdci budú mať za sebou 290 km. Práve tu sa rozhoduje o La Primavere. Po náročnom kľukatom zjazde vhodnom pre útoky technicky vybavených hráčov nasleduje dvojkilometrová rovina. 750 metrov pred cieľom prichádza posledná zákruta.
Bude to šprint pelotónu, malej skupiny, alebo samostatný únik?
Počasie
Hlási sa niečo okolo 11 ºC, bez prehánok. Dôležitý však je fakt, že počas dňa bude fúkať o rýchlosti 20 km/h zo severovýchodu, čo sa prejaví ako silný zadný bočný vietor. Podporení budú útočníci na Poggiu a len ťažko sa budú sťahovať. Niektoré tímy môžu skúsiť rozbiť pelotón ešte na rovine.
Peter Sagan a lotéria
Po Tirreno – Adriatico sa Slovák vyjadril, že sobotňajšie preteky budú pre neho lotériou. Môžu byť dobré, alebo to bude prepadák. Náhodný prístup ku klasike nie je spôsobený jeho zapríčinením. Viac ako tri týždne mal výrazne narušený tréning, dôvodom je COVID-19.
Po sobote má Slovák namierené na vrchárske Okolo Katalánska, kde nebude pod tlakom, keďže ani za normálnych okolností by veľa príležitostí na etapový úspech nemal. Zameria sa na ďalší postup v tréningu, aby sa zlepšil pred Okolo Flámska (4. apríla) a Paríž – Roubaix (11. apríla). Najlepším výsledkom by bola optimálna forma na májové Giro d’Italia.
Na tristokilometorových pretekoch tak od neho nemôžeme nič čakať, môže len príjemne prekvapiť.
Pri favoritoch, akých ponúka 122. ročník San Rema, už neplatí fakt, že tento monument sa dá vyhrať aj so šťastím. Je potrebná maximálna forma. V tíme má Žilinčan lídra Maximiliana Schachmanna (BOH). Nemec sa ukázal v kvalitnej forme na Paríž – Nice, ktoré kvôli smole Rogliča vyhral. Ide o dobrého jazdca na krátke stúpania, a tak môže pri veľkých jazdcoch len prekvapiť.
Pascal Ackermann (BOH) bude hlavným šprintérom v zostave. V ďalšej sekcii si ukážeme, prečo to bude mať mimoriadne ťažké.
Favoriti Miláno – San Remo 2021
Mathieu van der Poel (Alpecin – Fenix)
Dve etapy na Tirreno – Adriatico, z toho jedna v absolútne epickom štýle. Holanďan nevie vyhrať nudne a po triumfe zo Strade Bianche je najväčším favoritom. Je však možné, že po 50 km sóle v nedeľu, kedy išiel až za hranicu svojich síl, dostatočne nezregeneruje, aby prežil tristo kilometrov. Ale je to fenomenálny Mathieu…
Vyhrať môže zo šprintu skupiny, aj keď jeho orientácia na kolesách a skúsenosti z cesty nie sú práve najlepšie. Práve pozícia pred rozhodujúcim Poggiom je veľmi dôležitá a rozhoduje preteky. Rozhodne však má šancu útočiť na poslednom kopci, kedy by jeho explozívny nástup stíhalo len pár vyvolených, a to s odstupom.
Wout van Aert (:tjb:)
Obhajca triumfu vyhral šprintérsku etapu na Tirrene a potom sa fantasticky udržal na druhom celkovom mieste. Na Strade nebol úplne čerstvý, ale pomaly sa pred najväčšími klasikami rozbieha. Na talianskom etapáku nechal rovnako veľa síl, ale nie tak ako jeho najväčší životný konkurent.
Belgičan ani vlani ihneď nereagoval na nástup Juliana Alaphilippa, ale tempárskymi a zjazdárskymi kvalitami sa na neho dostal a z čela zvíťazil. V šprinte malej skupiny bude najväčším favoritom.
Julian Alaphilippe (:dqt:)
Majster sveta taktiež vyhral etapu na Tirrene, po ktorej sa zdalo, že sa šetrí práve na Sanremo. Francúz je popri Mathieovi najlepším jazdcom na útoky na stúpaniach. Určite to vyskúša aj tento rok.
Na rozdiel od prvých dvoch jazdcov, 28-ročný puncheur má veľmi silný tím. Ten mu môže rozbehnúť tempo už na Cipresse ako pred dvoma rokmi. Rovnako má Alaphilippe viac taktických možností, v malej skupine môže byť pasívny, keďže v zadných skupinách bude mať Davideho Balleriniho, prípadne Sama Bennetta.
Väčšinou idú títo pretekári na doraz a spoliehajú sa na svoj maximálny výkon. Ale čo ak budú najväčší favoriti medzi sebou taktizovať? Vtedy prichádzajú na rad ostatní.
Michael Matthews (:bex:)
Austrálčan nosil žltý dres na Paríž – Nice, ale etapu nevyhral. Napriek tomu vie vždy sa nejak dostať do finálnej koncovky. Vlani šprintoval s poraneným zápästím a bolo z toho tretie miesto.
Philippe Gilbert (:lts:)
Aj keď 38-ročný Belgičan má za sebou tie najlepšie roky, musíme ho spomenúť. Triumf v San Reme mu chýba do toho, aby sa zaradil medzi Van Looya, De Vlaemincka a Meckxa a ovládol všetkých päť monumentov aspoň raz. Valón nemá takú výbušnosť ako pred desiatimi rokmi, preto potrebuje preteky otvoriť veľmi skoro.
Tim Wellens (:lts:) je ako záloha, ktorá bude pri prípadnom taktickom momente veľmi užitočná. V tíme sa nachádza druhý muž edície 2018 Caleb Ewan.
Matej Mohorič (TBV)
Zjazd, to je všetko, čo tento Slovinec potrebuje. Na Poggiu sa určite neudrží s útočníkmi, ale pri dobrej zhode náhod a taktickému zneutralizovaniu pretekov by mal Mohorič využiť klesanie vo svoj prospech. Vo vypätých situáciách má taktiež kvalitný špurt.
Ostatní klasikári
Oliver Naesen (ACT) tu zažil najlepšie umiestnenie na monumentoch, keď v elitnej skupine špurtoval v roku 2019 druhý. S ním tu bude Greg Van Avermaet (ACT).
Matteo Trentin (:uae:) momentálne nie je na takej úrovni, aby patril medzi jednoznačných favoritov. Talian však vie vytiahnuť silný šprint a problém mu nerobí ani vysoké tempo do kopca. Davide Formolo (:uae:) pri dobrom dni môže nasledovať útoky najlepších. Špurtovať za Emiráty bude Alexander Kristoff (:uae:), ktorý tu vyhral v sezóne 2014.
Alberto Bettiol alebo Stefan Bisseger (:efn:) sú kvalitnými jazdcami, ale ako väčšina pretekárov, majú problém s tým, že nebudú môcť ihneď nasledovať Alaphilippa či Van der Poela. Skúsiť to má Sergio Higuita (:efn:).
Max Schachmann (BOH) má šancu byť v elitnej skupine. Budú tu aj Jasper Stuyven (:tfr:), Quinn Simmons (:tfr:) a Giulio Ciccone (:tfr:), ktorý vlani skoro útočil. Vincenzo Nibali (:tfr:) bude spomínať na svoj tri roky starý triumf.
Michal Kwiatkowski (:ins:) v tíme Ineos stratil svoju klasikársku výbušnosť, ale približne v rovnakej kondícii sa v sezóne 2019 dostal na pódium. V tíme bude mať Filippa Gannu (:ins:). Priestor určite dostane aj jeden z najväčších mladých talentov súčasnosti Tom Pidcock (:ins:), ktorý tu zažije premiéru na monumentoch. Kvalitu šprintu ukázal tretím miestom v Kuurne, svoju odolnosť piatou priečkou Strade Bianche.
Šprintéri Miláno – San Remo 2021
Naposledy sa šprintér radoval v roku 2016 a bol ním Arnaud Démare (FDJ). Francúz sa medzičasom vypracoval do top-5 rýchlikov sveta a, podobne ako ostatní na nasledujúcom zozname, bude dúfať vo veľmi ľahký priebeh. Víťaz štyroch etáp z Gira sa však v tejto sezóne trápi a ak by k veľkému špurtu došlo, našili by sa momentálne rýchlejší borci.
Medzi nich patrí Sam Bennett (:dqt:), ktorý má ale veľké problémy na kopcoch. Tými netrpí Davide Ballerini (:dqt:), ktorý po Van Aertovi asi najlepšie kombinuje čistú šprintérsku rýchlosť s odolnosťou, čo ukázal na víťaznej klasike Omloop Het Nieuwsblad.
Caleb Ewan (:lts:) bol v roku 2018 druhý. Malý Austrálčan však asi najlepšie popísal situáciu všetkých špurtérov pred San Remom: „. S jazdcami ako Van Aert, Van der Poel a Alaphilippe je to nesmierne náročné. Na kopci sú oveľa rýchlejší a majú aj dobrý špurt. Akoby sa to Miláno – San Remo pre mňa vzďaľovalo.“
Elia Viviani (COF) má na seve Talianska vždy najvyššie ciele. Ťažko však predpokladať, že by vedel nasledovať hocijaké veľké zvýšenie tempa na Poggiu. Lepšie nohy na kopcoch ukazoval Christope Laporte (COF). Giacomo Nizzolo (:tqa:) ako majster Európy je ďalším mužom, ktorý je dobrý v kombinovaní ťažkých podmienok a rovinatého špurtu.
Pascal Ackermann (BOH) bude mať pomoc Petra Sagana, ale tento rok v konkurencii Bennetta či Ewana ani raz nezvíťazil.
Nace Bouhanni (Arkéa-Samsic), Niccolo Bonifazio (Total Direct Energie), Sonny Colbrelli (TBV) uzatvárajú listinu možných šprintérov.
