Julian Alaphilippe vládne cyklistickému svetu. Po niekoľkých rokoch prezentovania svojich schopností sa dočkal najväčšieho triumfu v kariére. Vyhral Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike 2020 Imola tým, čím vyhral srdcia všetkých divákov už dávno – bojovnosťou, agresivitou, emóciami priamo na trati a povestnou panache.
Trať v Imole pozostávala z ťažkého okruhu, ktorému dominovali kopce Mazzolano (2,8 km – 5,9%) a Cima Gallisterna (2,7 km – 6,4%). Práve na tom úplne poslednom kopci, v poslednom kole, 11,5 km pred cieľom, Julian Alaphilippe vo francúzskom drese zasadil nechytateľný útok a po sólo jazde, do ktorej dal úplne všetko, vyhral svetový šampionát a bude nosiť ikonický dúhový dres po ďalší rok.
Nechytateľný Julian Alaphilippe
„Všetko prebehlo podľa plánu,“ povedal podľa L’Equipe. „Francúzsky tím odviedol neskutočnú prácu a keď zaútočil Pogačar, cítil som, že som v hre. Pracovať a stíhať útok začali Belgičania, ale aj Marc Hirschi. Bol to pre nás ideálny scenár.“
A Alaphilippe presne vedel, čo sa robí. Pogačar zaútočil v predposlednom kole a stíhať ho musel silný belgický tím, ktorý pracoval pre Wouta van Aerta – najväčšieho favorita pretekov, s ktorým nechcel nikto spolupracovať kvôli jeho silnému šprintu. Pri ďalších útokoch začal ťahať aj francúzsky tím, skupinu pokope pred kľúčovými chvíľami perfektne udržal Guillaume Martin.
Van Aert mal dosť, ale na Cima Gallisterna – 13 km pred koncom – zaútočil len 22-ročný Marc Hirschi. Van Aert, Alaphilippe, Kwiatkowski a Fuglsang sa ho dokázali držať a veľká hlavná skupina sa roztrieštila.
Vtedy sa preteky rozhodli.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
The moment the race was won. Il momento in cui si è decisa la corsa. #Imola2020🌈 [Pic @bettiniphoto]
„Bol to moment, kedy veľmi nerozmýšľate a len chcete dostať zo seba všetko. Nebol som si istý, či udržím vytvorenú pozíciu s toľkými kilometrami pred sebou a takým malým náskokom. Nerozmýšľal som, len som išiel na plný plyn až na cieľovú pásku,“ spomenul v rozhovore po pretekoch.
Slovo mal ako posledný.
„Toto boli preteky mojich snov, vždy som staval majstrovstvá sveta nad všetky ostatné závody, ktoré som už dokázal vyhrať, alebo v ktorých mám možnosť vyhrať – klasiky, monumenty či dokonca nosenie žltého dresu na Tour. Zakaždým som prežil rôzne emócie, ale teraz je všetko úplne iné. Je to sen mojej kariéry,“ pokračoval podľa L’Equipe.
Hovoril to po tom, čo prišiel z pódia, kde hrala francúzska La Marseillaisa. Tam bavič pelotónu robil presne to, čo vždy. Neskrýval svoje emócie, z očí mu tiekli slzy a užíval si moment, na ktorý nikdy nezabudne.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Konečne
Päť účastí majstrovstiev sveta má na svojom konte tento 28-ročný rodák od kotliny rieky Loira z dedinky Saint-Amand-Montrond. Svoju prvú účasť medzi profesionálmi ani nedokončil. V Bergene 2017 bol dlho pred finále v samostatnom úniku a dostihnutý bol pred posledným kilometrom. Skončil desiaty.
Pred Innsbruckom 2018 bol pasovaný za najväčšieho favorita, ale po dlhej sezóne nemal správne nohy. Na vrchárskej trase bol ôsmy. Vlani v Yorkshire doplatil na chlad a dážď a aj napriek role favorita skončil mimo top 25.
Alaphilippe je na strmých krátkych kopcoch najlepším na svete. Vie zrýchliť ako nikto iný, má skvelý zjazd a hlavne bojovnosť, ktorú pretavuje do neuveriteľných výkonov na kopcoch a následných zvlnených častiach.
A dnes doniesol rolu favorita do víťazného konca. Stal sa prvým Francúzom od roku 1997, ktorý bude nosiť dúhový dres. Laurent Brochard však ukončil svoju povesť neslávne. Bol súčasťou dopingového škandálu Festina na Tour de France 1998. Aj to je súčasť „kliatby dúhového dresu“.
Julian je však nepomerne viac obľúbeným cyklistom – kvôli svojej povahe mimo a najmä na bicykli – sa za päť rokov vypracoval na francúzskeho hrdinu. Alaphilippe vyhral na trati Imola, kde sa ešte v roku 1993 tešil iný Francúz – pretekár Formula 1 Alain Prost.
„Preto [kvôli tesným výsledkom na MS, pozn. red.] boli moje pocity zvláštne. Toto víťazstvo neprišlo z dňa-na-deň. V koži favorita pred pretekmi som už bol, dokonca na trasách, ktoré mi úplne vyhovovali, ale tam všetko nefungovalo. Skúsenosti som využil, aby som ešte vyrástol a učil sa. Víťazstvo nevnímam ako pomstu, skôr ako niečo, čo mi robí dobrý pocit po tom, čo som mal niekoľko vzostupov a pádov.“
Ťažké obdobie a podpora
Pred tromi mesiacmi zomrel Alaphilippovi otec Jo. Julian mu jedno víťazstvo venoval už v druhej etape Tour de France, po ktorej nosil ďalšie tri dni žltý dres.
„Každý si vo svojom živote niečím prejde. Keď dostane facky, musíte vedieť, ako vstať. Mal som silu pokračovať ďalej, aj keď sa nedarilo úplne všetko, ale dnes sa mi to podarilo. Tour som tento rok bral inak. Od začiatku som mal na mysli majstrovstvá sveta. Bol som šťastný, že som nosil žltý dres a potom som pracoval pre tím. Myslel som však len na jednu myšlienku, bol to tento dúhový dres.“
Jeho sezóna nebola vôbec ideálna. Na Miláno – San Remo bol s Van Aertom najsilnejší, ale prehral v šprinte. Ďalším svetlým momentom bola etapa na Tour, ale okrem toho išlo o pomerne neplodné obdobie. Uvidíme, čo urobí na jarných klasikách. Okrem útoku na tretí Valónsky šíp za sebou a vyhovujúce Liège – Bastogne – Liège príde „LouLou“ aj na Okolo Flámska, kde bude mať premiéru.
Na šampionáte pri ňom stál bratranec Frank, ktorý je trénerom v jeho tíme Deceuninck – Quick Step. Pre francúzsku televíziu spolukomentovala preteky Julianova priatelka Marion Rousse – bývala profesionálna cyklistika.
„Nikdy som nevidel plakať toľko mužov, ako dnes,“ povedal jeho tímový šéf Patrick Lefevere. „Pred nim sa musel ‚skloniť‘ aj Wout [van Aert], ktorý je v super forme.“
Máme šťastie, že nás Julian Alaphilippe bude v nasledujúcich pretekoch počas celého roka baviť. Máme o to väčšie šťastie, že to bude v dúhovom drese.
