Počas normálnej sezóny, aj v tej netradičnej otvárajú akciu talianske klasiky. Po Strade Bianche príde v sobotu 8. augusta na rad najdlhšia jednodňvoka vo World Tour kalendári. Monument Miláno – San Remo 2020 aj tento rok prináša dlhú, nepredvídateľnú a napínavú cyklistiku na pobrežie Ligúrskeho mora.
Tento rok sa kvôli posunutému dátumu najdlhšej jarnej klasiky dočkáme inej trasy, na akú sme zvyknutí. Navyše, tímy budú môcť so sebou zobrať bezprecedentne iba 6 jazdcov. Dodajú výškové metre niečo nové do pretekov? Šprintérska klasika v posledných rokoch padla do rúk klasikárom, dokážu to aj teraz? Philippovi Gilbertovi (:lts:) ide o nesmrteľný zápis do histórie, Petrovi Saganovi (BOH) o doplnenie zatiaľ neprelomeného monumentu.
Predošlí víťazi:
2019 Julian Alaphilippe
2018 Vincenzo Nibali
2017 Michal Kwiatkowski
2016 Arnaud Démare
2015 John Degenkolb
2014 Alexander Kristoff
2013 Gerald Ciolek
2012 Simon Gerrans
2011 Matthews Goss
História Miláno – San Remo
V apríli 1906 sa konali prvé amatérske preteky medzi Milánom a 50-tisícovým mestom San Remom. Najprv to boli dvojetapové preteky. Tullo Morgagni po úspechu ďalšieho terajšieho monumentu Okolo Lombardie navrhol jednodňovku, a tak sa v roku 1907 zrodila klasika. Organizácia opäť stála – ako pri väčšine talianskych pretekoch – na novinách La Gazzetta dello Sport. Prvý ročník bol poznačený veľmi chladným počasím a vyhral ho Petit-Breton na trase dlhej 286 km, čo je dokonca kratšia ako tá dnešná. V roku 1909 bol prvým talianskym víťazom Luigi Ganna.
V roku 1910 sa La Primavera konala ešte v horších podmienkach a tak získala status veľkých pretekov. Eugène Christophe sa vtedy radoval, aj keď si myslel, že prešiel zlú trasu. Tento muž je podľa historických dohadov taktiež prvým nositeľom žltého dresu na Tour de France. Viac sa o ňom dočítate v našom špeciálnom článku. Preteky v neskorších rokov videli fantastické súboje Guerrea s Bindom, Coppiho s Bartalim. V talianskej mediálnej verejnosti si vyslúžila prezývku La Classicissima – najväčšia z klasík. V roku 1949 sa prvýkrát finišovalo na slávnom bulvári Via Roma v San Reme.
V roku 1960 sa pred cieľ pridalo ikonické stúpanie Poggio, aby sa preteky stali ťažšími. To Talianom nevyšlo. Krátke, nenáročné, no po 300 km obtiažne stúpanie sa stalo pôdou pre rekordných sedem víťazstiev Eddyho Merckxa. To patrí ku „Kanibolvým“ najväčším záznamom, ku ktorému sa priblížil len šprintér Erik Zabel. Nemec má na konte štyri víťazstvá a dve pódiá.
Trasa Miláno – San Remo 2020:
Po nesúhlase starostov obcí v okolí Savony s prechádzaním konvoja cez ich územie sa po 110 rokoch mení trasa pri pobreží. Prvýkrát zavítame do vnútrozemia, aby sme k Ligúrskemu moru a na starú trasu dostali približne 50 km pred cieľom. Jej dĺžka bude stále atakovať tristovku, tentokrát to bude o kilometer menej. Po štarte z Milána sa prejde vyše 130 km po rovine a odbočí sa na Monferrato, viac na západ a do vnútrozemia. Prvá výzva bude vrcholiť 161 km po štarte. Pôjde o stúpanie Niella Belbo (20 km, priemerný sklon 3%). Ide o tiahle mierne stúpanie. Rovnaké bude aj Colle di Nava (3,9 km, 3%) o 70 km neskôr. To predchádza dlhý tiahly nástup z falošnej rovinky. Dlhé kilometre budú tiecť pomaly a postupne zarezávať jazdcom do nôh. Po zjazde sa príde do pobrežného mesta Imperia a pokračovať sa bude v starej známej trase.
Miláno – San Remo – jediný monument, ktorý počas piatich hodín prináša uspávajúci monológ pelotónu, naberá obrátky na kopcoch pri pobreží a vyvrcholí infarktovým finále v San Reme. Takýto scenár by podľa všetkého mal nastať aj teraz. Vynechávajú sa krátke kopce Tre Capi a po falošnom klesaní sa pelotón pravdepodobne zlúči s pôvodným únikom dňa. Nasleduje legendárna kombinácia stúpaní Cipressa – Poggio.
Profil Miláno – San Remo 2020:
Stúpanie Cipressa je to ťažšie, má 5,6 km o priemere 4,1%. Nasleduje technický zjazd. 9 km pred cieľom prichádza nenápadný kopec Poggio di Sanremo. Papierovo s 3,7 km a 4% a maximami okolo 8% nie je vôbec ťažkým stúpaním. No to jazdci budú mať za sebou 290 km na horúcom talianskom slnku. Práve tu sa rozhoduje o La Primavere. Po kľukatom zjazde vhodnom pre útoky technicky vybavených hráčov nasleduje krátka rovina, 750 metrov pred cieľom prichádza posledná zákruta.
Profil Poggio di Sanremo:
Preteky majú rôzne scenáre. Útok na Poggiu bol v posledných rokoch najčastejším kľúčom k víťazstvu. Keďže tento rok je iba šesť členov v tíme, pomocníci pre lídrov sa môžu vyťažiť už dosť skoro a preto je možné, že to nejaký favorit vyskúša už na Cipresse s vidinou, že nebude dostatok sily na jeho stíhanie. Ak samostatné pokusy a následná selekcia nevyjde, prichádza na rad scenár hodný označenia „šprinetérskej klasiky“. V hromadnom dojazde približne 30 jazdcov sa naposledy radoval Arnaud Démare v roku 2016.
Oproti normálnej trase sa nastúpa o 500 výškových metrov viac, ale menšia porcia je zastúpená v poslednej časti. Preto budú jazdci menej vyčerpaní a do cieľa to možno dotiahne väčšia skupina ako obvykle. Netreba zabúdať, že po vynútenej korona-prestávke ešte nemá každý otestovanú svoju formu a aj veľkí favoriti sa môžu trápiť.
V sobotu bude 31 stupňov Celzia. Neočakáva sa žiaden dážď ani vietor. Ideálne podmienky pre cyklistiku.
Tímy a program Miláno – San Remo 2020:
Všetkých 19 World Tour tímov uvidíme nastúpiť v Miláne. K nim sa pridajú prokontinentálne tímy s divokou kartou: Alpecin – Fenix, Team Arkéa Samsic, Team Total Direct Energie, Circus – Wanty Gobert, Gazprom – RusVelo, Vini Zabù – KTM, Androni Giocattoli – Sidermec a Bardiani-CSF-Faizanè. Vysoký počet voľných kariet bol možný kvôli zmenšeniu počtu jazdcov v tíme zo siedmich na šiestich. Nové pravidlá UCI dávali Pro tímom na predných priečkach rebríčka možnosť automaticky sa zúčastniť. Zabrali tak miesta talianskym tímom, ktorých prežitie a sponzori sú závislé od účasti na veľkých World Tour pretekoch. RCS sa tak rozhodla pomôcť domácim tímom.
Celkovo tak pelotón bude tvoriť 27 tímov, čiže 162 jazdcov. Zo Slovákov sa zúčastní Peter Sagan, z Čechov Zdeněk Štybar a Roman Kreuziger.
Preteky štartujú o 10:50 LSEČ. Dojazd je naplánovaný približne na 18:30 LSEČ. Preteky bude na Slovensku vysielať televízna stanica Eurosport 1 od 15:50.
Favoriti Miláno – San Remo 2020:
Klasikári
Odhadnúť favoritov pred San Remom po prestávke vynútenej Covid-19 nie je vôbec ľahké. Po nedávnom skvelom predstavení na Strade Bianche a Miláno – Turín však ním musí byť Wout van Aert (:tjb:). 25-ročný Belgičan sa nestratil na toskánskych stúpaniach a pri Turíne to v čistom rovinatom šprinte vytiahol na tretie miesto, predstihol aj Sagana a takmer preskočil aj Ewana. Je zjavne vo vynikajúcej forme. Vyhrať môže po útoku na Poggiu alebo šprinte malej skupiny. Vlani tu skončil šiesty, cesty už pozná a určite sa poučil z taktickej chyby, kedy vo finále sám ťahal skupinu.
Jeho odveký sok z cyklokrosových ciest Mathieu van der Poel (Alpecin – Fenix) sa kvôli defektom a horúčavam na Strade trápil. Holanďan má motiváciu ísť naplno každé preteky, je len otázkou času, kedy naozaj zapne. Môže to byť explozívny útok na Poggiu alebo dlhý šprint na Via Roma? Obaja cyklokrosári nepotrebujú veľké tímy, čo môže byť ich výhodou.
Julian Alaphilippe (:dqt:) je taktiež neznámou. Podobne ako Van der Poel, zažil šesť defektov na Strade Bianche. Minulý rok ukázal, že ak je vo forme, vie zaútočiť, vytvoriť selekciu a z nej víťazne zašprintovať. Jeho ciele však ležia na Tour de France a na klasikách po nej, čiže forma Francúza ešte nemusí byť vôbec optimálna. Pomôžu mu overení borci Zdeněk Štybar (:dqt:), Bob Jungels (:dqt:) a Kasper Asgreen (:dqt:).
Vlaňajšie pódium:
Peter Sagan (BOH). Dvakrát druhý, trikrát tretí a dvakrát v prvej desiatke. Prekliate preteky môže vyhrať po akomkoľvek priebehu. Ťažký vývoj situácie, menšie tímy mu určite budú fandiť. Na Miláno – Turín vyštartoval príliš skoro, ale pri správnom načasovaná šprintu má neskutočnú silu. V stredu ukázal, že jeho kondícia je v poriadku, podarí sa mu konečne získať neprekonateľnú ulicu Via Roma?
Philippe Gilbert (:lts:) je vo veku 38 rokov na prahu vyrovnania sa Merckxovi, De Vlaeminckovi a Van Looyovi. Tieto legendy vyhrali všetkých päť cyklistických monumentov (Miláno – San Remo, Okolo Flámska, Paríž-Roubaix, Liege-Bastogne-Liege a Okolo Lombardie). Belgickému klasikárovi chýba už len La Classicissima do vstupu do zoznamu nesmrteľných ikon cyklistiky. Jeho nový tím Lotto Soudal pôjde v šprinte na Ewana, no určte nezanedbal prípravu s ich navrátilou hviezdou, ktorá stíha niečo majestátne. Bude fascinujúce pozerať na Gilberta, čo po dvoch tretích miestach z rokov 2008 a 2011 vymyslí. Jeho šanca je tvrdý útok na posledných dvoch kopcoch.
Greg Van Avermaet (:ccc:). Piate a deviate miesto môže belgický olympijský víťaz kedykoľvek vylepšiť. Výsledkovo najspoľahlivejší klasikár bude potrebovať správnu zhodu okolností, aby mohol ukázať svoju silnú koncovku z malej skupiny.
Rýchle nohy má aj jeho kolega Matteo Trentin (:ccc:), čo pridáva poľskému tímu veľkú taktickú výhodu. Podarí sa Gregovi zaútočiť a Matteovi šetriť sily na prvé veľké víťazstvo, ktoré sa mu na minuloročných majstrovstvách sveta po druhom mieste neušlo?
Michal Kwiatkowski (:ins:) m dobrú šancu z malej skupiny. Sľubne vyzeral posledný týždeň, vlani tu bol tretí a v roku 2017 tu získal zatiaľ svoj jediný monument.
Poggio otvárara možnosť pre prekvapenia
Vracia sa víťaz z roku 2018 Vincenzo Nibali (:tfr:). Formu ešte nemá na najvyššej úrovni, keďže sa dôsledne pripravuje na Giro d’Italia. To však robil aj vlani a napokon z toho bola účasť v elitnej skupine.
Alejandro Valverde (MOV) iba minulú edíciu prvýkrát prešiel do prvej desiatky v San Reme. Do novej sezóny nenastúpil vo svojej najlepšej forme, ale 40-ročný lišiak sa môže kedykoľvek prebudiť.
Bez šance nie je ani Oliver Naesen (:alm:), ktorý tu vlani skončil tesne druhý. Ďalší klasikár z bohatého zastúpenia je štvrtý muž Strade Bianche Alberto Bettiol (:efd:). Talian má po predĺžení zmluvy chuť aj formu. Výkonnostne sa vytiahol aj Davide Formolo (:uae:) zo silného UAE, v ktorom bude aj Tadej Pogačar (:uae:). Alexej Lutsenko (AST) sa nepredviedol najlepšie, ale Kazacha netreba podceňovať, rovnako ani jeho kolegu Alexa Aranbura (AST). Rolu čierneho koňa môžu zahrať Dylan Teuns (:bmt:) alebo Tiesj Benoot (:sun:).
Šprintéri
Fernando Gavíria (:uae:) prekonal kornavírus a po Burgose ovládol aj svoju prvú etapu po prestávke. Rýchlosť má stále skvelú. V tíme bude mať víťaza z roku 2014 Alexandra Krisotffa (:uae:).
Arnaud Démare (FDJ) pozná pocit víťazstva na Via Roma. Po silnom predstavení na víťaznom Miláno – Turín si privádza dobrú formu.
Caleb Ewan (:lts:) skončil druhý za Démarom. Uvidíme, ako sa vysporiada s ambíciami Gilberta. Malý Austrálčan v roku 2018 bol zo šprintu skupiny prvý, na útočiaceho Vincenza Nibaliho to však nestačilo.
Sam Bennett (:dqt:) je po Burgose na vysokej úrovni. Ukázal silný atak, no šprintérsku rýchlosť na Miláno – Turín po rozbití jeho vlaku nestihol predviesť. Ak sa Alaphilippovi nepodarí odpútať sa, Quick Step bude vedieť, na koho sa spoľahnúť.
Elia Viviani (COF) sa v novom time viditeľne výsledkovo trápi. Túžba po šprintérskej talianskej klasike je však veľká a často spôsobí prekvapenia.
Michael Matthews (:sun:) je na tom podobne ako Sagan, vie vyhrať za všetkých scenárov. Lenže od marcového Paríž – Nice nepretekal.
Nacer Bouhanni (Arkea Samsic) mal na jar dobré výsledky po prestupe, aj v Turíne ukázal dobrú rýchlosť. „Zlý muž“ pelotónu bude nebezpečný na viacerých úrovniach, pri svojom dni môže atakovať titul. Prekvapiť môže aj Giacomo Nizzolo (:ntt:).
